Slovensko a jeho novo-šľachtence.

0
2134

Slovenské víno je príjemným sprievodcom človeka po našej krajine. Kultúrnym a vľúdnym priateľom. Vo víne sa zračí tisíc podobenstiev jedného územia. I každoročné väčšie či menšie odtienky nevyspytateľného počasia. Víno je zrkadlom ľudí, ktorí ho stvorili. Je pre nás známym, no predsa vždy celkom novým pohľadom. A prirodzeným dotykom s prírodou.

 

Víno

No stále je tu jeden veľký otáznik a skrytá neznáma, a to v rámci našich nových odrôd. Preto by som bola rada, ak by sme sa tejto problematike venovali trošku viac. Predovšetkým, aby sme sa dozvedeli viac o tom, prečo práve túto cestu podporovať a čo najviac ju vo svete propagovať.

Obrovské „ďakujem“ patrí žene, ktorá našim novošľachtencom „dala život“. Ing. Dorota Pospíšilová, PhD. je prvou dámou československého šľachtenia viniča hroznorodého a známou autorkou slávnych odrôd Dunaj a Devín.

Ťažké začiatky

Pripadla jej úloha šľachtenia viniča. Keďže genetiku v škole nemala, a pre svoju novú prácu ju nevyhnutne potrebovala, musela sa ju naučiť. Nebolo to však vôbec jednoduché, pretože vtedajší režim považoval genetiku za „buržoáznu pavedu“.

Našťastie sa dostala ku knihe „Genetika“ od profesora Hrubého z pražskej Prírodovedeckej fakulty, ktorý ju stihol vydať na rozhraní rozhodujúcich rokov výrazných politických zmien. Vďaka nej pochopila, ako sa genetika uplatňuje v práci šľachtiteľa. Ďalšou kľúčovou skutočnosťou bolo to, že o viniči vedela iba toľko, že sa pestuje ako krík a je to viacročná rastlina. Už od začiatku si uvedomila, že ako pre každú plodinu, aj pre vinič je dôležité poznať odrody. Tento ťažký oriešok jej pomohol rozlúsknuť vedúci robotníkov, ktorý problematiku diferenciácie habitusu odrôd ovládal dokonale. K dispozícii mala okolo tristo odrôd. Iba jej logické myslenie ju priviedlo k tomu, čo, s čím a ako má krížiť, pretože v tom čase nebola na túto tému dostupná žiadna literatúra (teda okrem ruského časopisu Vinárstvo a vinohradníctvo).

 

Samostatné šľachtenie je mimoriadne náročné. VínoJe to práca na desiatky rokov, navyše len s jednou odrodou. Preto je pre mňa neskutočné, že jej uznaných odrôd je dnes až celkovo 24. Presne tak, dobre čítate, 24! Nehovoriac o tom, koľko odrôd sa (zrejme) uznať ani  nepodarilo.

 

Pani Pospíšilová je tým človekom, ktorý dostal slovenské vinohradníctvo na mapu sveta. Pri pomenúvaní a rozdeľovaní svojich odrôd nachádzala inšpiráciu v kráse nášho Slovenska. Modré odrody nazvala podľa riek, biele odrody podľa hradov, zámkov a zrúcanín a stolové podľa kameňov.

Celý svoj život zasvätila šľachteniu – a to ovocie, ktoré sa z jej lásky a úsilia urodilo, by som vám veľmi rada, a s veľkou cťou, predstavila. Ako prvé dostávajú pozornosť už spomínané odrody Dunaj a Devín.

 

 

Víno

Tak, nech sa páči, milované Dunaj a Devín.

Obe odrody boli u nás uznané v roku 1997. Prvé slovenské. Áno, už len z hľadiska lokálpatriotizmu tieto odrody jednoducho milujem.

Majú svoje čaro a ich krása, ktorú nám vinári prinášajú, má nesmierny význam v rámci celého slovenského vinárstva a vinohradníctva. Najväčšou výzvou je pre nás nájsť tie najvhodnejšie podmienky a spôsob, ako s nimi správne narábať.

Ako malému dieťaťu mi utkvela v hlave jedna veta: „Pozri na ten kvietok, teraz je malý a nevýrazný, no stavím sa, že keď vykvitne, bude najkrajší zo všetkých…“

Práve pre posolstvo tejto múdrosti podporujem myšlienku, že ak začneme podporovať Slovensko, slovenské víno a najmä jeho novošľachtence, dospejeme k záveru, že aj to „naše“ je krásne a dožičí našim chuťovým pohárikom niečo iné. Nové, slovenské, skrátka „naše“.

Dunaj spolu s Devínom majú pre mňa osobne jednu zaujímavú vlastnosť. Čo im dáte, to vám vrátia – a tak sa budú tváriť. Pri Dunaji nachádzame krásnu plnosť a harmóniu, pri Devíne je to zasa “tuning” Tramínu a jeho krásnej kvetinovej aromatiky.

Dunaj bol ako odroda vyšľachtený z trojkríženia (Muškát Bouchet x Oporto ) x Svätovavrinecké. Pestuje sa u nás a okrajovo aj v Česku.

Bol totiž šľachtený na naše podmienky.

Víno z nášho Dunaja je krásne a plné. V chuti väčšinou nájdeme prezreté višne a čerešne i milovanú čokoládu. Dunaj je krásnym slovenským príspevkom obohacujúcim repertoár tradičných európskych červených vín. Je ukážkou originality územia, jeho nenapodobiteľných klimatických podmienok a schopností ľudí vytvoriť čosi „veľké“. Nie je to objav už objaveného, iba ďalšie pokračovanie veľkého vinárskeho príbehu v slovenskom podaní.

“Veď Slováci nemajú dobré červené! ” 

“To povedal kto?” pýtam sa…

Samozrejme, neprenesieme si sem podmienky, aké majú inde vo svete. Ale dovolím si byť opäť patriotkou a tvrdiť opak. Viem, že naši vinári robia všetko pre to, aby aj naše vína boli vhodné pre svetový trh.

Čaro našich červených vín nachádzam v ich neuhľadenosti a tvrdosti. Jednoducho ma to baví. Je krásne sa z času na čas pozerať, ako tie vína “dospievajú ” vo fľaši.

Prídu mi ako totálne “teens” a neskôr sa už hrajú na dospelákov s krásnym šarmom a tou pravou slovenskou charizmou.

Určite je pre nás ako pre konzumentov ľahšie si objednať, alebo len tak si s priateľmi pri večeri dať argentínsky Malbec, pri ktorom sa nemusíme báť žiadneho prílišného prekvapenia, prípadne inak na to víno pozerať. Balans chutí, ovocnosti a nádhernej perzistencie, kto by takým niečím pohrdol? Isto nikto.

 

 

Sto ľudí, sto chutí.Víno

A tak to platí. No je pre mňa veľkým zadosťučinením, ak zistím, že si Francúz príde dva dni po sebe sadnúť do vinotéky na Dunaj a všetky ostatné slovenské odrody.

 

 

Dunaj, Váh, Nitria, Rimava, Rudava, Torysa, Hron, Rosa a spol.

 

Prečo tá výnimočnosť? Naše, Naše, Naše…

Dospievanie – to je tá nádhera. Každým rokom nové zisťovanie, prečo pri technologickom spracovaní robiť veci inak, výnimočne so štipkou slovenskej duše. Naše odrody dostávame stále viac do povedomia. Najkrajšie je, keď si zo svetových súťaží prinášame čoraz váženejšie ocenenia. Nie nadarmo sa hovorí, že sa človek učí celý život. Pri týchto odrodách totiž denne zisťujeme rozmanitosť, pestrosť a ďalšie iné pohľady na slovenské vína.

 

Hron (známy aj ako Hrom)

Hron vznikol krížením odrôd Castets x Abourio Noir. Jeho výhodou je, že nepotrebuje príliš veľa slnečných lúčov a má nádherný zrecí potenciál. Od roku 2011 ho máme zaregistrovaný aj na našej Listine registrovaných odrôd, čiže svoje miesto už má oficiálne potvrdené – a my sa z neho môžeme iba tešiť. Víno z nášho Hronu je zamatové, výrazne tmavej farby, cabernetového typu a, ako som už spomenula, je vhodné na dlhé a krásne vyzrievanie.

 

Váh („Ide pútnik spod Kriváňa, potkýna sa na skalách. Chrbát bôčky samá vlnka – tak si v lúčoch slnca žblnká rozihraný mladý Váh.“)

V tomto prípade nebudeme hovoriť o našej najdlhšej rieke. Môžeme si to však zobrať ako príbeh „O rieke z fľaše do pohára“.

Ďalší z našej skupiny krížencov Castets a Abourio Noir. Od roku 2004 ho už máme pod patronátom a právoplatne patrí do našej Listiny registrovaných odrôd. Váh je tiež nositeľom krásnej cabernetovej aromatiky a sem-tam v ňom môžeme nájsť aj papriku. Presne tak, ako to cabernetové krížence majú v obľube. Pre ľudí, ktorým občas prekáža vyšší obsah trieslovín, to možno obľúbenec nebude, ale má svoje uplatnenie. O potenciáli nehovoriac.

Rudava, Rimava a Nitria („Čaute, baby!“) 

Opäť sme pri krížení Castets a Abourio Noir. Rodičmi boli v tomto prípade odrodám Nitrii a Rimave. Rovnakí rodičia – a predsa iné vlastnosti.

Nitria je veľká dáma, do Listiny registrovaných odrôd sme ju zaradili v roku 2011. Každého milovníka vína prekvapí a zároveň si ho opantá svojou extratívnosťou a intenzívnou farbou. Jej cabernetový typ je vhodný na krásne vyzrievanie a barrique by jej vôbec nezaškodil, práve naopak, len prospel. Tak prečo neochutnať?
Rimava má tiež rovnakých rodičov, no jej harmonickosť inšpiruje.

Naša Rimava a jej plnosť ma prekvapuje vždy, keď si ju znovu nalejem. Pre mňa je to veľmi pekné víno, aj vo veľmi mladých ročníkoch. Často sa dokonca stretávam s názorom, že Rimava je fajn aj ako mladé víno. Tmavo rubínovou farbou si vínomilca vždy opantá a zároveň neustále má čím zaskočiť.

Rudava (Kríženie, pri ktorom sa mi jazyk pletie…) 

Rudava bola uznaná v roku 2004 krížením Castets x Tenturier x Aleatico + Puchljakovskij (btw, vám by sa jazyk neplietol!?) Víno z nej je veľmi neutrálne, nenáročné, no najmä jemné a ani jej nechýba balans. Barrique jej pridáva na dospelosti a skutočne prospieva. Náročné kríženie, no nenáročné pitie.

Víno

 

Osobitnú kategóriu prenechávam našej kvetinke, ruže. Je ňou odroda Rosa.

Prvé slovné spojenie, ktoré mi v tomto prípade napadne, je voňavá dáma. O jej názov sa príznačne zaslúžila neprekonateľná aróma po ružiach. Hlavnou podmienkou na zaradenie do Listiny registrovaných odrôd je predovšetkým jej odlíšenie sa od iných odrôd. Okrem toho, že je doslova stvorená na pestovanie v našich klimatických podmienkach, je unikátom medzi našimi červenými vínami. Vína z nej vyrobené sú vzácnou kombináciou vlastností červených a bielych. Kto raz ochutnal toto víno, už si ho v žiadnej slepej degustácii nepomýlil. Chuťou patrí medzi typické plné a hutné červené vína. Vzhľadom je to zasa farbiarka. Farbivo sa nachádza v šupke aj v dužine hrozna. Tieto vína sa používajú aj na prifarbovanie iných. Vrelo odporúčam vychutnávať si ju pri krásnom západe slnka…

 

 

Torysa (“Ďalšia rieka vlievajúca sa do našich pohárov“)Víno

Torysa je odroda veľmi bohatá na triesloviny a antokyány. Dôležitú úlohu zohrávajú pri odbúravaní tukov a pacientov s ischemickou chorobou srdca chránia pred anginou pectoris. Majú ochranný účinok proti poškodeniu ciev vyvolanému cholesterolom. Je preukázaný aj ich účinok proti vredovej chorobe žalúdka.

Torysa a jej kríženie je opäť jazyk pletúce – Castets x Tenturier x Aleatico + Puchljakovskij. Cabernetová aromatika a lahodnosť tejto odrody kráčajú ruka v ruke, a preto sa niet čomu čudovať, ak si vás toto víno bude pýtať!

Pretože tak, ako sa hovorí, bronz je odrazom formy, víno odrazom duše.

Na zdravie!

 

Víno

Comments

comments