Hrozno

Dnes by som Vám veľmi rád predstavil jednu krásnu a v podstate aj  moju obľubenú bielu odrôdu – RIZLING RÝNSKY.

Je to odroda, ktorá si určite zaslúži pozornosť a nie nadarmo sa jej hovorí Kráľ bielych odrôd.

 

Začnime trochu s históriou. O pôvode tejto odrody existujú iba dohady. Vznikla vraj v Porýní ako semenáč divého viniča – vitis vinifera var.sylvestris a ako prvý ju nechal na brehoch Rýna vysadiť kráľ Ludwig (834-876).

Prvá písomná zmienka o rizlingu rýnskom pochádza z roku 1490 z Wormsu (Wonnegau). Rizling rýnsky pravdepodobne pochádza z Nemecka a preto sa radí medzi klasické nemecké odrody. Podľa iného zdroja sa predpokladá, že odroda vznikla v okolí horného toku Rýna samovoľným krížením odrody Heunisch s Tramínom. Na celej ploche Nemecka momentálne zaberá približne 22 % plochy vinohradov.

rizling rynsky

 

Najviac pestovaná je hlavne v údoliach Rýna a jeho prítokov, ako sú Mosel, Saar, Ruwer. V týchto častiach zaberá približne 75 % plochy všetkých vinohradov. Z Nemecka sa postupne daná odroda rozšírila do celého sveta. V Európe hlavne do štátov, ako sú Francúzsko (registrovaný len v oblasti Alsaska), Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko.  Na naše územie prenikla pravdepodobne z Čiech, kam sa dostala v 17. storočí zásluhou mníchov rádu sv. Benedikta. Momentálne sa na území ČR pestuje na ploche s rozlohou necelých 6 %. Na Slovensku zaberá približne 1000 (podľa dostupných ifnormácií) hektárov vinohradov, čo znamená 6. miesto z najviac pestovaných odrôd. Zaregistrovaný bol v roku 1941.

Charakteristika odrody:                                                                               

Má stredne bujný rast, stredne husté olistenie. Na našom území  je odrodou s najvyššou odolnosťou voči mrazu. Listy sú stredne veľké, päťlaločné. Strapec je malý, s malými zelenožltými bobuľami, ktoré obsahujú množstvo aromatických látok. Patrí medzi neskoré odrody. Dosahuje výnimočnú kvalitu, ale strapce sa oberajú až koncom októbra alebo začiatkom novembra. Dôvodom je, že aromatické látky sa produkujú predovšetkým vďaka striedaniu nízkych nočných teplôt a slnečných dní.

Samozrejme pri zdravom hrozne a predpokladom tuhej zimy veľa vinárov zo zberom počká a práve vtedy sa dajú vyrobiť vínimočné ľadové alebo slamové vína z tejto odrody.

Riesling

Rizling je ideálnym vínom na archiváciu, pričom akostné vína dozrievajú v rozpätí 1 až 5 rokov a vína prívlastkové v rozpätí 4 až 15 rokov, avšak ani staršie nestrácajú nič na svojej kvalite. Toto mám naozaj overené. Minulý rok som sa zúčastnil vertikálnej ochutnávky, kde sme mohli degustovať Rizling Rýnsky. Najmladší bol z roku 2009 a najstarší z roku 1997. Všetky vína boli v poriadku a zdravé. Vína z tejto odrody patria medzi najušľachtielejšie na svete

 

 

Najviac známe rizlingy vo svete sú určite tie moselské a preto by som Vám túto oblasť rád priblížil.

 

MOSEL – oblasť pomenovaná podľa rieky Mosel, ktorá pramení vo Francúzsku a ústi pri Koblenzi, kde sa vlieva do Rýnu. Kry viniča lemujú takisto dve bočné údolia tvorené prítokmi Sárou a Ruwerom, obe známe Rizlingom rýnskym pestovaným na sivej a červenej bridlici. Okolo 91 % vína vyrobeného v tejto oblasti patrí bielemu vínu, z ktorého väčšina patrí odrode Rizling rýnsky, malé množstvo predstavuje odroda Muller Thurgau a Rulandské biele.

V týchto severných zemepisných šírkach zreje Rizling rýnsky (Riesling) iba v takmer ideálnych polohách. Každá zákruta rieky so sebou prináša veľkú zmenu kvality vinohradov. Tie najlepšie mávajú spravidla južnú orientáciu a sú strmo naklonené k rieke. V tých najstrmších polohách, ktoré sa označujú aj ako najstrmšie na svete, sa dajú vinohrady obhospodarovať veľmi tažko. Mechanický zber hrozna je tu nemožný a ručný zber je veľmi náročný, nebezpečný a drahý. Ďalším problémom je nedostatok pracovnej sily.

Korene viniča sú tu hlboko ponorené do vápenca a bridlice. Výsledné vína sú vysoko minerálne s jemnou štruktúrou. Bridlicová pôda počas dňa absorbuje teplo, ktoré v noci ďalej vyžaruje späť do viniča. O moselských rieslingoch sa hovorí aj ako o veľmi harmonických vínach. Môže zato ich šťavnatosť, príjemná kyselina a veľmi pekne zakombinovaný zvyškový cukor a v neposlednom rade spomínaná mineralita.

Charakteristické chute v nemeckom rizlingu sa pohybujú od kvetinových tónov, zelených jabĺk až po zrelé ovocie, ako sú napríklad broskyňa a marhuľa. Sladké vína tejto odrody v Nemecku majú zväčša medovú arómu a pekne vyzreté nemecké rizlingy si vytvoria až petrolejovú vôňu (áno, je to tak J). Alsaské rizlingy môžu pôsobiť výrazne ovocne a majú minerálny charakter. Na slovensku sa môžeme stretnúť s viacero štýlmi výroby rizlingu rýnskeho od základných akostných cez prívlastkové vína až prírodne sladké vína. Záleží od daného terroir (klimatické a pôdne typy ).

 

Comments

comments